Háďatá a skaly - Adolf Lachkovič recenze

Háďatá a skaly - Adolf Lachkovič

Sotva osemročný Paťko sa po ochorení matky náhle ocitne v detskom domove. Takmer tri vojnové roky tento citlivý, vnímavý chlapec intenzívne prežíva rozličné príhody a každý okamih nedobrovoľného chovanca. Mimovoľne však nachádza osobitný spôsob kontaktu s milovanou mamou, čím sa vyrovnáva s neustálou túžbou po nej a po chýbajúcej možnosti slobodného pohybu. Dielo je napísané živým, autentickým jazykom, na jednej strane ľahko a jednoducho, na strane druhej veľmi pravdivo, precítene, takpovediac z hĺbky srdca. Autor vychádzajúci z vlastných zážitkov vykresľuje nielen príbeh jedného chlapca, ale aj celej generácie, dejinného obdobia i konkrétneho miesta. Pamätníkov poteší najmä vystihnutie dobovej atmosféry Bratislavy. Deti a mládež zase dozaista zaujmú konkrétnosti zo života vtedajších chlapcov, ktorí si sami vedeli robiť hračky, žili v kontakte s prírodou a svojím okolím, tešili sa z maličkostí, koláč bol pre nich veľkou túžbou, knižka obrovskou odmenou. Publikáciu možno zaradiť medzi kvalitnú detskú literatúru, do ktorej sa ponoria nielen vnuci, ale aj ich starí rodičia.