Dedičky recenze

Dej románu Dedičky sa začína v rýchliku uháňajúcom z Bathu do Londýna. V pohodlnom kupé sedí deviaty lord z Mountjoya a odrazu si uvedomí, že sa práve dožíva sedemdesiatych narodenín a je na svete sám ako prst. Spomenie si na čiernu ovcu rodiny, svojho brata Georgieho, ktorého otec vydedil a odvtedy o ňom rodina nepočula. Georgie bol veľký záletník, a tak starý lord predpokladá, že možno zanechal niekde nejakých potomkov. Poverí teda súkromného detektíva, aby ich hľadal. Po usilovnom pátraní detektív objaví tri vnučky - Eloise v Texase, Anjou v Paríži a Lauru v Yorkshiri. Tak ako sa líšia miestami, kde sa narodili, odlišujú sa aj povahami. Napokon prídu na návštevu prastrýka do Londýna a starý lord ich uvedie do vznešenej spoločnosti, kde vyvolajú rozruch. Ozajstný škandál však nastane až vo chvíli, keď na jednu z nich padne podozrenie z vraždy. Samozrejme, že páchateľom je ktosi celkom iný. Lenže kto? A prečo to urobil? Kto napokon zdedí obrovský majetok rodu Mountjoy? Klbko intríg, záhad a zložitých rodinných vzťahov sa postupne rozmotáva a čitateľ žasne nad autorkinou schopnosťou kombinovať a spájať minulosť s prítomnosťou. Elizabeth Adlerová nás v tomto pútavom románe privádza nielen na kráľovský dvor v Londýne, ale pozýva nás aj na malebný anglický vidiek, do čarovného Talianska, pôvabného Paríža a drsného Texasu. Dievčatá prežívajú svoje prvé lásky i bolestné sklamania a starý lord sa im všemožne usiluje nahradiť otca.