Imago recenze

Carl Spitteler (1845 – 1924) bol po nemecky píšuci švajčiarsky básnik, prozaik, dramatik a esejista. Študoval právo a teológiu. Prv než sa začal venovať výlučne literárnej tvorbe, pracoval ako vychovávateľ, učiteľ a novinár. Spolu s Hermannom Hessem patrí k dvojici švajčiarskych nositeľov Nobelovej ceny za literatúru (1919). Jeho tvorbu značne ovplyvnila filozofia Nietzscheho a Schopenhauera. Slovenský čitateľ sa s tvorbou Carla Spittelera stretáva v tejto knihe po prvý raz. Autobiografický román Imago (1906) sa venuje večne aktuálnej téme – nenaplnenej láske. Za zastaraným štýlom sa ukrýva moderný príbeh ovplyvnený psychoanalýzou. Rozpráva o mladom spisovateľovi Viktorovi, ktorý sa vracia do rodného kraja, aby sa stretol so ženou, ktorú miloval a bola jeho múzou, ale medzičasom sa vydala za iného a porodila dieťa. Nešťastný muž uniká do imaginárneho sveta, kde sa konfrontuje so zbožňovanou ženou. Viktor v kontraste medzi imaginárnou milenkou a drsnou skutočnosťou pripomína švajčiarskeho Werthera zo slávneho Goetheho románu. Jeho osobnosť pôsobí mierne patologicky, na konci románu prichádza veľké rozčarovanie.