Na veky vekov recenze

Na veky vekov je síce pokračovaním príbehu Pilierov zeme, ale samostatný dej sa odohráva za vlády Eduarda III. počas storočnej vojny, ktorá priniesla nekonečné roky neistoty a nestability, chorôb, hladu a chudoby. Presne deň po Sviatku všetkých svätých – bolo to v roku 1327 – vykĺzli z mesta Kingsbridge štyri deti. O jednom z nich sa dalo povedať, že je zlodej, o druhom, že je lotor, tretie génius a štvrté – dievča – sa hodlalo stať liečiteľkou. V lese za mestom sa stanú svedkami, ako násilným spôsobom prichádzajú o život dvaja ľudia. Ich dospelé životy spoja ambície, láska, chamtivosť a pomsta. Zažijú hojnosť aj hlad, mor aj vojnu. Jeden z chlapcov obíde kus sveta, aby sa napokon vrátil domov; z druhého sa stane vplyvný a bohatý šľachtic. Jedno z dievčat sa vzoprie mocnej stredovekej cirkvi; druhé zahorí láskou, ktorá sa bude zdať márna. A po celý čas sa nad ich hlavami bude vznášať tieň smrti, ktorej motív zostáva tajomstvom a ktorej svedkami sa stali v ten osudný deň kedysi dávno v detstve. Román Na veky vekov zavedie čitateľov do stredovekého Kingsbridgea o dve storočia neskôr, keď sa muži, ženy aj deti z mesta znova dostávajú do pazúrov ničivej vlny historických zmien.