Volanie divočiny recenze

Buck je pes žijúci na farme životom privilegovaného domáceho zvieraťa. O Zlatej horúčke na Klondike ani nechyruje, no predsa mu vidina zlata, ktorá zachvátila polovicu sveta, prevráti život naruby. Vytrhnutý z kultivovaného prostredia zámožnej rodiny sa náhle ocitá v drsnom svete, kde vládne zákon palice a tesáka a kde sa za chyby kruto platí. V psom záprahu musí Buck strpieť nejednu nespravodlivosť, no zakúša v ňom nielen drinu a tvrdosť života, ale aj surovú krásu divočiny, pocit nespútaného dobrodružstva, priateľstvo, lásku. Jeden po druhom zo seba striasa nánosy civilizácie a čím viac sa ich zbavuje, tým jasnejšie mu v ušiach znie volanie, pieseň jeho vlčích predkov. Ako Buck objavuje divočinu a nachádza v nej svoje miesto, cíti sa v nej postupne viac doma ako na rohožke pred kozubom. Zisťuje, že nielen on má miesto v divočine, ale aj divočina v ňom a že splývajú vedno cez prúdy času a bytia ako legenda, ktorá sa nikdy nekončí. Jack London očami Bucka vyrozprával jeden z najmilších príbehov o psej duši, aké kedy boli napísané. Volanie divočiny sa právom radí medzi klasiku, ktorá nestarne a aj po rokoch si získava srdcia čitateľov.