Vruby do medu recenze

Štefan Moravčík nespochybniteľne patrí medzi špičku slovenských majstrov poetického pera. Jeho básne sú jedinečným vkladom do literatúry a každá nová zbierka znamená poetický sviatok. Také sú i plastické, farbisté, poeticky mnohorozmerné, skrytými významami preplnené Vruby do medu. Tvoria ďalší schodík nahor na Moravčíkovej životnej púti, sú stále zrelšou, už jesennou poéziou autora, v ktorej si tvorca kladie zásadné otázky bytia a dáva na ne hudbou verša prehĺbené, až Rúfusovské odpovede. V dnešnom svete, kedy sa označenie básnik autorovi prideľuje len na základe toho, že myšlienky zapisuje do strof - v tejto dobe falošných krás - sa kvalitná poézia často nerozlišuje a nedoceňuje, no najmä neobjavuje. Ale dušu nemožno oklamať - tá presne identifikuje, čo je poézia a čo len pod seba spísané výplody mysle. Duša pri čítaní Vrubov do medu zarezonuje, nadchne sa a rozozvučí, spoznáva pravú krásnu, hodnotnú poéziu a ostáva len na spoločnosti, aby mala rozum a ocenila ju - a s vďakou k autorovi ju docenila.