PS - Jakub Juhás

Po debute Novoročný výstup na Jaseninu (2016) Jakub Juhász opúšťa zatopený vrchársky kraj a popri rieke Ipe? zostupuje dole na roviny, priamo do centra svojho rodného mesta, a pátra po Sándorovi Petőfim a jeho legende, ktorá sa stáva pozadím k čomusi intímnejšiemu. Čiastočne autobiografická kronika, čiastočne životopisné rozprávanie a čiastočne bonvivánsky cestopis hovorí o (ne)možnosti vzťahu súčasného človeka k historickej postave a jej mytologicky ponímanému príbehu. Maďarský romantický básnik predstavuje až kozmickú (a zároveň komickú) referenčnú os, z ktorej autor vychádza, k?učkuje okolo, vzďa?uje sa a navracia k nej, ale nikdy s ňou celkom nesplynie. Juhászova próza sa vyznačuje hustým opisom, nepredvídate?ným vypointovaním a krik?avým výsmechom, ktorý je v jadre skôr dômyselným, láskyplným podpichnutím. PS je poctou ?udskej geografii Juhu, ako autor nazýva teritórium svojich ciest. Či už je to štiavnická Banka Lásky, obrazáreň Haličského zámku, maďarský národný park Hortobágy alebo "ve?avážený Lučenec, mesto novohradské", každý si v PS nájde kút sveta či kus kultúrneho dedičstva, ktorý považuje za ten svoj - aj keď v juhászovskom podaní nie je možné mať v tomto oh?ade žiadnu istotu, ako píše sám autor: "Čo ja viem, kde sú moje korene? Stále som na to neprišiel."